|
ČO JESŤ, KEĎ JESŤ NIEJE ČO
|
Pri hodnotení kvality potravín v „batohu“ – konzervy, klobása, vypitvané ryby, je lepšie správať sa opatrnícky. V havarijnej situácii bez dostatočného množstva medikamentov je pomoc otrávenému človeku krajne ťažká. Preto keď kvalita potravín vyvoláva podozrenie, je lepšie produkty obetovať. Koniec koncov, jedna dve konzervy pohodu nerobia.
Chrániť potraviny je potrebné na bezpečnom suchom mieste, chránenom pred vodou a lúčmi slnka. Napr. ruksak uviažeme ku konáru stromu do výšky 1-2 metre. Okrem toho sú potraviny chránené od myší a iných hryzcov. V skupine je nevyhnutné určiť zodpovedného za ochranu, rozdelenie a rozmiestnenie potravín.
Ponechať potravinový boj bez pozornosti, nie je dobré. Raz za deň a v horúcom počasí častejšie je nevyhnutné potraviny pozorne prezrieť a pokazené kúsky odstrániť
Pri havarijnej situácii tvoria dlhotrvajúce produkty nedotknuteľné zásoby. Použiť sa dajú len v krajnom prípade. Žiaľ človek začína sporiť iba v prípade keď mu zostal posledný suchár. Je ťažké bojovať s vrčiacim žalúdkom. Ale nie nevyhnutne. Je lepšie jesť po troške a dlho, ako „pupkato“ na jeden raz.
JEDLÉ STROMY
Jedlé nie sú samotné dreviny ale ich časti, aj to nie v každom období roka. Samotná borovica sosna, dá na stôl päť, k jedlu vhodných častí: nerozvinuté kvetné puky, mladé výhonky, beľ, šišky a ihličie ako kvalitný vitamínový čaj.
Lovci si brávali na lov vrecko sušených ikier (450g), keď mali hlad, natreli si časť na vnútornú stranu mäkkej brezovej kôry a jedli ako suchár, čo predstavovalo všetko ich jedlo na jeden mesiac.
Čukčovia si z listov a mladých výhonkov vŕby pripravovali jedno z obľúbených jedál. Vŕbové časti natláčali do kožených vreciek, nechali celé leto kysnúť a keď masa stuhla (zamrzla) rezali ju a jedli ako chlieb.
Najviac jedlé a najchutnejšie je lyko brezy na jar, v období vylučovania šťavy (miazgy) a intenzívneho rastu dreva. Hoci ako jedlo sa dá požívať aj v lete a na jeseň. Ale keď je hlad veľký dá sa jesť aj v zime, hoci sa málo odlišuje od vrchnej kôry. A ako sa hovorí „hlad je zlý hosť“ a tu nejde o gurmánstvo
Listnaté alebo smrekové lyko zvinuté do rúrky môžeme sušiť na hladné obdobie.
Pri príprave lyka je najlepšie ho odoberať pri základe kmeňa alebo aj z hrubých koreňov vyčnievajúcich zo zeme, tu je najchutnejšie a najšťavnatejšie.
Spôsoby získavania lyka sú rôzne. Najjednoduchšie je nožom alebo sekerou urobiť na kmeni dva hlboké kruhové horizontálne zárezy a dva spájajúce zvislé (je potrebné nechať „premostenie“ kôry). Vrchnú kôru odoberieme podobratím na jednej strane nožom. Keď sa oddeľuje ťažko, dá sa použiť drevený klin, ktorý sa zatĺka medzi kôru a peň.
V podstate lyko sa dá jesť v surovom stave – chuť má sladkastú, samozrejme nie bez drevitej príchute. Chuť sa poznateľne zlepší dlhotrvajúcim varením. Lyko vhodené do vriacej vody postupne vlhne a napučiava, mení sa na jednorodú želatínovú zmes, ktorú po miernom ochladení jeme ešte teplú.
Keď túto kašu vysušíme (na pahrebe, v rúre aj improvizovanej) tak získanú múku môžeme použiť na pečenie chlebových osúchov.
Medzi najchutnejšie počítame lyko z brezy, vŕby, brestu, javora, sosny (borovica, bôr) osiky, smrekovca (červený smrek), smreku a topoľa.
Aby sme v havarijných podmienkach upiekli chlieb z múky, získanej z divo rastúcich rastlín najskôr si pripravíme zákvas. V teplej vode rozmelníme kúsok chleba, pridáme trochu múky a nádobu dáme na slnko alebo do blízkosti pahreby. Kyslá vôňa vychádzajúca z nádoby, bublinky na povrchu signalizujú , že zákvas je hotový. Zákvas dáme do kotlíka, rozmiešame s teplou vodou, osolíme, pridáme múku, vymiesime do hustého cesta. Zakrytý kotlík dáme na teplé miesto. Za 5-6 hodín sa cesto zdvihne.
Na upečenie chleba si zhotovíme pec. Vo vnútri zapálime drevo a silne rozohrejeme „rúru“. Uhlíky vyberieme alebo necháme na kraji. Vytvorený bochník vložíme do pece. Jamu ktorá slúži ako pec zakryjeme drnom a navrch dáme pahrebu (nie veľmi horúcu). Po hodine skontrolujeme stav chleba prepichnutím tenkou trieskou. Keď povrch íveru zostane suchý – znamená to, že chlieb je hotový. Keď sa cesto nalepí pečenie predĺžime.
Okrem toho osúchy môžeme piecť na rozpálených kameňoch alebo medzi kameňmi. Z cesta môžeme urobiť „klobásu“, ovinúť ju okolo paličky a piecť.
Semená šišky z borovice môžeme jesť smažené, sú veľmi chutné alebo ich zomlieť na múku. Plody buku – bukvice sa dajú jesť surové, žalude (dub) musíme viac razy uvariť aby stratili horkú príchuť alebo namočiť na 3-4dni do studenej vody, obidva plody môžeme použiť na múku.
Jedlé sú mladé listy lipy, margaréty, púpavy, vŕbovky, štiavy, šťaveľ horský, kvety lipy môžeme použiť na čaj, olúpané stonky lopúcha, žihľava, chren, namiesto kávy môžeme použiť koreň čakanky alebo žaluď.
NEZNÁMU RASTLINU JE NAJLEPŠIE NEJESŤ, ALEBO MUSÍME DODRŽAŤ TIETO ZÁSADY
- rastlinu najskôr ovoniame či nezapácha alebo necítiť kyslosť,
- keď rastlina nespôsobí zmenu, priložíme si ju na 3-5 minút na pery
- rastlinu si dáme na vnútornú časť zápästia alebo predlaktie na 15 minút,
- keď nepáli , neštípe, položíme si časť rastliny na jazyk na 15 minút,
- keď všetko zostalo bez zmien, rastlinu požujeme, neprehĺtame, ale ponecháme v ústach bez premieľania,
- v prípade, že nepocítime zmeny požutú rastlinu prehltneme a 8 hodín nič nejeme, pijeme len čistú vodu
- keď nepríde k zlým pocitom rastlinu uvaríme v pollitrovom hrnčeku a požutú môžeme zjesť,
- iné nejeme, pijeme len čistú vodu,
- po 8 hodinách môžeme rastlinu požívať podľa predchádzajúcej úpravy
- v prípade nevoľnosti ihneď potravu vyvrátime a pijeme veľa čistej vody.
|
|
